Tam, kde sa čo i len pokus o zmenu a istým spôsobom o vytŕčanie z davu hodnotí skôr negatívne, než kladne. Ak sa snažíte vyzerať odlišne, vedzte, že vás pohľady starých, či aj mladých kritikov neminú. To hriešne miesto na zemi s veľkou mierou nezamestnanosti, kde je ohováranie na každodennom poriadku, pripomínajúc malátnu dedinku s dvadsiatimi obyvateľmi, kde neexistujú dvaja, čo by sa nepoznali. Svojím spôsobom sa od takého typu dedinky až tak nelíšime. Povedzme si, kto neregistruje všetky tie známe mestské tváre zazerajúce na vás, alebo kto nepočul klebety o každom druhom okoloidúcom, ba dokonca klebety o sebe?
Tam, kde každý jeden mestský podnik má svojich štamgastov a presne viete, kde koho nájsť. Pod lampou býva najväčšia tma a rovnako to platí aj u nás v Prešove. Dopustiť sa nejakého priestupku v tmavých uličkách a zákutiach Prešova je neodporúčané, ale naopak, dopustiť sa priestupku ako napríklad pitie na verejnosti priamo pod kamerovým systémom na Hlavnej ulici je niečo, čo sa akoby v skutočnosti ani nestalo.
Aby som nešpinil meno nášho mesta, tak spomeniem aj pár vecí, na ktoré sa sťažovať nemôžem. Alebo skôr veci, ktoré mi neprekážajú. Každému vyčarí úsmev na tvári vždy vysmiata Erika spod bránky. Erika je jednou z obľúbených stálic Prešova. Jej ladný spev v rómsko-pseudoslovenčine sa nesie celou Hlavnou ulicou, veď akustika v bránke nie je taká zlá. Nájsť ju nie je ťažké. Eriku netrápi počasie a preto aj v týchto chladných dňoch sa predbieha so zvonkohrou, kto zahrá hlasnejšie.
Máme taktiež výborných brusičov nožov, ktorých služby zahŕňajú zadarmo dopravenie sa až pred vaše dvere, kde vám dokonca za pár úbohých centov obrúsia nožíky na vašom vlastnom brúsiči! Tieto komplexné služby za ľudové ceny však nie sú jedinými v Prešove. Na huby už viac netreba chodiť do lesa, ale huby prídu za vami. Ťažko však určiť, či ten smrad pri dverách je zo susedovho psa, z tých húb, alebo priamo z „hubára". Na každodennom poriadku sú aj návštevy Jehovistov, alebo neodbytných príslušníkov Háre Krišna, ktorí za ich knižôčku o... vlastne ani neviem o čom, pýtajú peniažky, či stravné lístky. Chyba je však vôbec im otvoriť dvere, lebo až pri násilnom zatváraní zistíte, že vám nechali nohu medzi dverami ako poistku, keby ste už nemali chuť počúvať viac o vegetariánskej strave a reinkarnácii. Bohužiaľ, aj to je spôsob ako zarobiť.
A potom, že sme leniví, keď chodí hora k Mohamedovi. Veď dnes už „nakúpite aj pri dverách".